OBEC MOTYČKY
MOTYČKY
ŠTUBNE
JERGALY
BUKOVEC
MÔCE

Leží v nadmorskej výške 678 m n.m. Je taktiež bývalou drevorubačsko-uhliarskou osadou, spolu s ďalšími bývalými osadami (Môce, Dúvodné, Bukovec, Jergaly a Štubne). Jej prvý názov znel Pri Rybníku a pod súčastným názvom sa objavuje už koncom 17. storočia

Vodné dielo Motyčky
Vodná nádrž patrí k sústave vodných diel na Starohorskom potoku, vybudovaných v rokoch 1923- 1925. Ide o akumulačnú nádrž, ktorá je súčasťou kaskády vodných diel Motyčky-Dolný Jelenec-Staré hory (vodných elektrární). Preto nádrž neslúži na rekreačné kúpanie, možná je tu však rybačka, na základe vydania rybacieho lístku. Jeho zakúpenie je možné na úrade lesnej správy na Starých Horách. Kontakt: +421 (0)918 334 562 Cena jednodňového povolenia: dospelí 12,50 €, deti do 15 r. 8 €

Obec pri ceste na Donovaly sa nachádza v údolí Donovalského potoka. Od svojho vzniku mala niekoľko názvov: Motischaka (1743), Motitzka (1755), Moticska (1762), od roku 1830 názov Motyčky. V minulosti aglomerát drevorubačských a uhliarskych osád. K obci patrí niekoľko osád:
 Bukovec: Bukowitz (1715), Bukowetz (1743)
 Dúvodno: Duovodna (1743), Duvodno (1820)
 Jergaly: Jergalo (1710), Geörgalo (1743), Görgalo (1754)
 Môce: Muotz (1754), Mocz (1762), Mvocz (1820), Muocz (1828)
 Štubne: Stubna (1710)
Miestnymi časťami sú aj: Pod Šturec, V Doline, a Bukovec. K významnejším názvom častí chotára patria: Šturec, Krčahy, Zamrlô, Kuncová, Hlinište, Panské, Pod Šturec, Benčokov, Lopušie, Lúčky, Macková a Pavlová.
Motyčky patria so svojím územím chotára do Starohorských vrchov. Najrozsiahlejší a najvyšší chrbát je Muráň (1068 m). Členitý povrch modeluje hustá sieť potokov. Povrch chotára utvárajú rôzne druhohorné usadeniny, z nich vápence a dolomity umožňujú rozvoj krasu.

PRÍRODNÉ PODMIENKY

Starohorské vrchy
Sú jadrové pohorie na strednom Slovensku. Z geomorfologického hľadiska ide o celok v provincii Západné Karpaty, subprovincii Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskú oblasť. Jeho najvyšším vrchom je Kozí chrbát (1 330,4 m n. m.). Na severe hraničí s Veľkou Fatrou, na západe s Kremnickými vrchmi, na juhu so Zvolenskou kotlinou a na východe s Nízkymi Tatrami. Hranica prechádza údolím Starohorského potoka, odtiaľ cez hrebeň Japeňa do doliny Cenova, na východné svahy Kremnických vrchov na západnom okraji obcí Kordíky a Králiky, zo severu obchádza časť mesta Banská Bystrica a smeruje cez obce Podkonice a Moštenica, do Hiadeľského sedla (1 099 m n. m.). Zo sedla prechádza územím južne od osady Korytnica-kúpele do údolia potoka Žarnovka a do obce Donovaly, kde schádza do údolia Starohorského potoka.
Geológia a geomorfológia:
Z hľadiska geologickej stavby je pás na južnom okraji, ako aj severovýchodný výbežok pohoria, tvorený prevažne vápencami a slieňovcami. Východná časť pohoria je formovaná vápencami a dolomitmi, podobne aj najzápadnejšia časť (na západ od Banskej Bystrice). Územie severne od Banskej Bystrice je tvorené bridlicami a pieskovcami.
Vodstvo:
V Starohorských vrchoch vyviera niekoľko minerálnych prameňov, najznámejšie sú Moštenická Kyslá a Hiadeľská Kyslá. Väčšími vodnými plochami sú: vodná nádrž Motyčky a malé vodné nádrže na Jelenskom (pri osade Dolný Jelenec) a Banskom potoku (pod obcou Špania Dolina). Starohorský potok je ľavostranný prítok Bystrice, meria 17,4 km. Pramení na okraji Veľkej Fatry na južnom úpätí vrchu Zvolen (1 402,5 m n. m.), na území obce Donovaly, v nadmorskej výške okolo 1 060 m n. m. Vytvára Starohorskú dolinu a je vodohospodársky významným tokom, pri obci Motyčky bola vybudovaná údolná vodná nádrž s elektrárňou. Nad obcou Staré Hory je tiež vodná elektráreň. Jeho pravostrannými prítokmi sú: z Mackovej doliny - Chladná, z Hornojelenskej doliny - Ramžiná, spod Japeňa, z oblasti Zadného Japeňa, z Andrášovej doliny. Jeho ľavostranné: Bukovský potok, Jelenský potok, prítok z doliny Haliar, Richtársky potok, Zelená, Zlatý potok a prítok spod Končitého vrchu.
Územie Starohorských vrchov je prevažne zalesnené, prevládajúcou drevinou je smrek. Na jeho území sa nachádzajú aj obce: Baláže s osadou Kalište, Harmanec, Staré hory, Špania Dolina, čiastočne obce Donovaly (osady Bully, Polianka, Mistríky), Moštenica (osada Kyslá) a Motyčky (osada Bukovec, Môce, Štubne).
Na území sa nachádza niekoľko pamiatok z obdobia stredoveku, kedy bola vykonávaná intenzívna banícka činnosť a taktiež z obdobia 2.svetovej vojny.
Severovýchodná časť a východná časť pohoria patrí do Ochranného pásma NAPANT-u a malé územie severne od Banskej Bystrice do ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra. Hranicou Národného parku Nízke Tatry a Starohorských vrchov je Hiadeľské sedlo (1099 m n.m.)

Veľká Fatra
Národný park Veľká Fatra (od 2002) leží v severozápadnej časti stredného Slovenska. Rozprestiera sa v regiónoch Turiec, Liptov a Banská Bystrica. Patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria s rozlohou 40 371 ha. Najvyšší vrchol Ostredok dosahuje 1592 m n. m. Národný park je veľmi rozmanitý, nájdeme tu pôsobivé skalné scenérie, malebné zákutia, veže, skalné miesta, okná, previsy, vodopády a jaskyne.
Geológia a Geomorfológia:
Na území prevažujú vápnité honiny (dolomity a vápence), sliene, slienité vápence, bridlice, kremence, zlepence, pieskovce a iné horniny. Veľká časť týchto hrebeňov je odlesnená a horské lúky a pasienky vytvárajú typický charakter územia, strmé hladké trávnaté svahy a žľaby Hôľnej Fatry sú silne lavinózne. Nachádza sa tu niekoľko desiatok jaskynných sústav, menších a väčších vodopádov prevažne občasného, sezónneho charakteru. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí a radí sa medzi vysoké hornatiny.
Vodstvo:
Územie je bohaté na povrchové i podzemné vody, využívajú sa na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. V roku 1987 bola Veľká Fatra vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.
Fauna a flóra:
Približne 90 % územia Veľkej Fatry pokrývajú lesy. Orientácia pohoria a vápencové podložie v prevažnej časti územia spôsobujú, že medzi charakteristické prvky flóry a fauny nepatria len typické karpatské horské druhy, ale v porovnaní s inými vysokými pohoriami Slovenska má Veľká Fatra viac teplomilovných prvkov. Náchádzajú sa tu aj verejnosti pomerne známe: horce , prvosienky, plesnivec alpínsky, fialka alpínska, horčičníky a iné. Faunu reprezentujú naše šelmy, poľovná zver, veľmi cenné územia hniezdiacich vtákov, plazy a nesmieme zabudnúť ani na typické pstruhové a lipňové toky.
Na území sa nachádza niekoľko zaujímavostí: napr. Osada Vlkolínec, Osada Rybô, Vodný žľab v doline Rakytov, Harmanecká jaskyňa; Národná prírodná rezervácia: Borišov, Čierny kameň, Harmanecká tisina; Prírodná pamiatka: Majerova skala.

Nízke Tatry

Masív Nízkych Tatier je významným geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska s dĺžkou takmer 100 km. Sedlo Čertovica ho rozdeľuje na západnú a východnú časť. Za národný park bol vyhlásený v roku 1978 s dnešnou rozlohou 72 842 ha. Rozkladá sa na území okresu: Banská Bystrica, Brezno, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad. Najvyšším vrcholom je Ďumbier s výškou 2034 m n.m.
Geológia a Geomorfológia:
Geomorfologicky jednotný celok z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát.
Vodstvo:
Podobne ako Veľká Fatra aj Nízke Tatry sú významných zdrojom vody na Slovensku. Skoro všetky bystriny, potoky a riečky stekajú hlavne do dvoch hlavných tokov, Hrona a Váhu.
Na území sa nachádza niekoľko zaujímavostí; napr. Národná prírodná pamiatka:Demänovské jaskyne, Brankovský vodopád; Prírodné rezervácie: Barania hlava, Kozí chrbát, Štrosy; Národná prírodná rezervácia: Ďumbier a Salatín; Prírodná pamiatka: Ľupčiansky skalný hríb, Moštenické travertíny, Meandre Lúžňanky.
Fauna a flóra:
Asi 70 % územia národného parku pokrývajú lesy, od nadmorskej výšky 1500 m n. m. začínajú porasty kosodreviny. Veľmi hodnotná a zaujímavá flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch. Rôznorodé typy biotopov, členitý reliéf, rozľahlosť a neprístupnosť niektorých častí územia podmieňuje aj druhovú pestrosť živočíšstva. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, ale aj veľké cicavce, šelmy a početné vtáctvo.

HISTÓRIA

Úvod - história
Vznik a osídlenie jednotlivých osád v starohorskej oblasti súvisí s rozmachom baníctva a hutníctva v stredoveku v osadách Staré hory, Špania Dolina, so spracovaním rúd z týchto baní v hutách na Starých horách, Jelenci, Balážoch, Harmanci, či Revúcej (dnes Vyšná Revúca) ako aj zásobovaním drevným uhlím pece týchto hút z drevorubačsko-uhliarskych osád, ktoré sa tiahli celou starohorskou dolinou a dolinami jej susediacimi (Piesky, Haliar, Richtárová, Turecká, Jelenec, Rybô, Valentová, Prašnica, Motyčky, Štubne, Bukovec, Môce, Jergaly, Sliačany, Hanesy, Donovaly, Mišúty, Bully, Kunst, Mistríky, Močiar, Polianka). S banskou činnosťou teda súvisela aj rozsiahla ťažba dreva v tejto oblasti.
Všetky osady patrili v tomto období do teritória Banskej Bystrice (Zvolenská stolica), v severnej časti tvorili práve hranicu medzi Zvolenskou a Liptovskou stolicou a na severozápade hranicu medzi Zvolenskou a Turčianskou stolicou. Hranice týchto stolíc sa stretávali práve na vrchu Krížna. Severovýchodná hranica bola spoločná s Ľupčianskym panstvom.
Vrcholný rozmach baníctva v tejto oblasti nastal v období Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti v 16. storočí, hoci bane na Starých horách existovali už v 13. storočí. V baniach v okolí Starých hôr a neskôr v Španej Doline sa ťažili rudy, ktoré sa spracovávali v hutiach a tie bolo potrebné zásobovať drevným uhlím. Systém zásobovania hút drevným uhlím sa riešil takým spôsobom, že banskí majstri uzatvárali zmluvy na dodávky uhlia s drevárskymi (uhliarskymi) majstrami, pre ktorých pracovali drevorubači a uhliari (tzv. mistríci). Tí pálili drevné uhlie v tzv. miliéroch (mílach). Odvoz uhlia do hút zabezpečovali zase drevársky majstri. Drevorubači a uhliari ustupovali do ďalších nových častí územia podľa spotreby dreva z lesov, čím pribúdali celou dĺžkou starohorskej oblasti jednotlivé osady, prípadne zanikali alebo menili svoj názov.
Všetky osady, ktoré súviseli s baníctvom a hutníctvom boli tzv. komorskými osadami, a akousi integrálnou súčasťou banskobystrického mediarskeho podniku. Všetci osadníci boli zamestnancami komory, preto sú nazývané komorskými osadami a za svoju prácu dostávali mzdu a naturálne pôžitky. Hospodárenie v lesoch podliehalo taktiež banskej komore a tá bola zemepánom osád. Osady teda ležali na historickom banskobystrickom donačnom území a osadníci boli oslobodení od základnej daňovej povinnosti a neboli pripútaní k pôde. Daň za nich odvádzala komora.
V roku 1851 bola Banská komora v Banskej Bystrici zrušená a všetky jej podniky prešli pod správu Riaditeľstva baní, lesov a majetkov v Banskej Štiavnici. Význam tejto oblasti zaniká aj s ukočením ťažobnej činnosti v tejto oblasti, taktiež začínajú vznikať nové administratívne jednotky-obce so svojim vlastným územím-katastrom a stávajú sa zároveň samostatnými správnymi jednotkami. Neskôr dochádza k zlúčeniu niektorých pod spoločnú správu, ako napríklad v prípade donovalských osád.

Komplex bývalých uhliarskych a drevorubačských osád, ktoré vznikali postupne od konca 16. storočia, keď sa začalo ťažiť drevo i vo vzdialenejších lesoch na pálenie uhlia pre huty na Starých Horách a v Liptovských Revúcach. Uhliar Motyčka (Moticzka) sa spomína už v roku 1618. V roku 1820 mala osada už 37 domov.
Po likvidácii hút pracovali tunajší osadníci ako robotníci štátnych lesov. V roku 1839 bolo v obci 6 lesných robotníkov, 16 uhliarov, povozníkov a baníkov. Po zániku týchto povolaní pracovali tamojší muži v hroneckých a podbrezovských železiarňach.

Z historie Motyčiek z roku 1915
"Beszterczebánya és vidéke - Banská Bystrica a okolie" - 12 septemer? 1915:
Zo severného bojiska v skorých ranných hodinách 2-ho októbra prišlo
viac ako 1.000 chorých a ranených vojakov, medzi ktorými je viac
stoviek s ázijskou cholerou a ešte aj od toho viac trpiacich s
dyzentériou , následkom čoho viac škôl bolo zavretých viac ako mesiac,
v Banskej Bystrici, Motyčkách, Hornom Jelenci, Španej Doline, Čerín -
čačíne, Ponikách Detve, Badíne a vo Zvolenskej Slatine.

Z historie z rok 1911 z obce Motyčky
" Figyeló - Pozorovateľ" - 18. 6.1911: Snehová víchrica na
Motyčkách, - v piatok na obed okolo 12 - tej hodiny sa prehnala na
Motyčkách mohutná snehová víchrica, ktorá trvala viac ako štvrť
hodiny. Vznikli obrovské škody, zemiaky už druhý krát vysadené celkom
zamrzli, ako aj všetko ostatné, včetne siatin. Ľud hľadí v ústrety tej
najväčšej biede!

DROBNIČKY ZO ŠKOLSTVA

Besztercebánya és vidéke - Banská Bystrica a okolie 19. júna 1892 a
Kozérdek - Verejný záujem 23. júna 1892: 14. júna bolo jarné
zasadnutie r. k. učiteľov obvodu banskobystrického, za predsedníctva
Ľudovíta Kubányiho na Motičkách. Po službách Božích začalo vlastné
zasadnutie a bol zvolený nový výbor. Na návrh Karola Kleina riaditeľa
z Banskej Bystrice bol za predsedu jednohlasne zvolený Adolf Hergot,
učiteľ z Harmanca, za tajomníka Július Medrický učiteľ z Tajova a za
pokladníka Jozef Púchy, učiteľ z Riečky. Po spoločnom obede bolo
zasadnutie o tretej hodiny ukončené.
Úradné noviny župy zvolenskej, 10. februára 1921: Ľudovýchovná práca
okresného osvetového zboru. Boli vymenovaní miestni dôverníci pre
každý školský obvod a to pre: Horný Jelenec - Ignác Novák, Motyčky
- Anton Čunderlík, Staré Hory - Ján Škoda,
Úradné noviny župy XVIII, Zvolen, 1. februára 1923: O Osvetovej
činnosti učiteľstva v okrese BB v roku 1922, Naukobehy - v
Motyčkách, Staré Hory. Divadelná činnosť: v Motyčkách 4 predstavenia.
Ľudové občianske knižnice sú v zárodku na Motyčkách a na Starých
Horách. V roku 1924 riadi v MotyčkáchObčiansku knižnicu učiteľ
Čunderlík a Mydlo. Vychádzajú detské časopisy: Zlatá brána, Oriešky,
Úsvit, Klas, a Mladý svet. V motyčkách hrali - Mrštíkovu Maryšu.
Prednášky: V Motyčkách prednášal učiteľ A. Čunderlík "O vzniku obcí
starohorskej doliny, o jej prvých obyvateľoch a ich zamestnaní.
Výkaz knižníc k 31.12.1923: Motyčky - r. k. ľudová škola. Knižnica
obsahuje: 14 kníh učiteľských, 42 kníh pre žiakov, škola má pomôcky:
16 fyzikálnych, 2 prírodopisné, 3 zemepisné a dejepisné, 2 pre
kreslenie a 3 pre telocvik.
Úradné noviny župy pohronskej, 1927: Zbierky v prospech "Domova
slovenských mrzáčikov" na školách: Motyčky r. k. ľudová škola -
10.- Kč.
V roku 1928 - Dôstojná oslava 28. októbre, - hlásenie naposlali
školy: Motyčky.
Zdraví Michal.

Z ARCHÍVU

Besztercebánya és vidéke:
28.jul.1895: V 12 metrovej hĺbke našli pod Šturcom železné huty.
Zdá sa tento objav za šťastlivý, keďže sa na povrch dostali veľké
množstvá vzácnych kovov Limonitu a Hematitu.
5.apr.1903: V Motyčkách majú v úmysle postaviť sanatórium s
prihliadnutím na výborný balzamový účinok vzduchu ihličňanov, pre
chorých napadnutích na Scrophulosis a phtisis.
19.jun1904: Zblúdilé dievča. Richtár z Motyčiek našiel 28-ho mája
pod Šturcom zablúdené 9 ročné dievča. Toto dieťa bolo dcérou Jána
Štrbáka obyvateľa z Dolnej Revúcej. Dievča poslali rodičia, aby
vyhnalo jalovicu na vzdialenú pašu /hoľu/, čo aj urobila, ale potom
nemohla potrafiť domov a v hore zablúdila a dostala sa na tú stranu
kde sú Motyčky. Dievča poslal obecný richtár do Dolnej Revúcej a
vrátil rodičom. Dievča prečkalo noc v hore.
2.sep.1906: Novú cestu stavajú medzi obcami Motyčky a
Donovaly.Stavba má náklady 26.000 korún a stavia ju staviteľ Pavel
Valuch. Táto cesta veľmi pomôže dostupnosť kúpeľov Korytnica.
Naše noviny:
15.máj.1936: Obete "Bielej smrti" nájdené po 5 mesiacoch. Dňa
18.XII.1935 odišli z domu na lyžovačku na "Krížnu" J. Kaliský a R.
Barboriak z Motyčiek a viac sa nevrátili. Dňa 14 mája 1936 teda po
piatich mesiacoch našli ich mŕtvoly pastieri zo salaša v revúckej
doline. Zvláštna komisia vyšetruje príčinu tohoto nešťastia. Pohreb
nešťastných obetí bude v nedeľu dňa 17. mája 1936.

HISTÓRIA PÁLENIA UHLIA - VZNIK UHLIARSKYCH OSÁD

V začiatkoch baníctva a hutníctva na okolí Banskej Bystrice si prví kolonisti vykonávali za pomoci svojich robotníkov. Sami si v lesoch dorábali drevo na rozličné stavby, na výdrevu baní, sami si pálili drevené uhlie na vykurovanie pecí, hút a hámrov.
Keď začala spotreba dreveného uhlia rásť, bolo treba za drevom chodiť aj do vzdialenejších lesov. A tak aj v Starohorskej doline začali vznikať osady, ktoré pálili drevené uhlie. Po Banskej Bystrici sa začala ťažiť meď a ruda aj na Starých Horách. Časom prevádzka hút a baní vzrastala. Uhlie sa pálilo v lese pri pni. Pri pálení uhlia bolo potrebné obsluhovať mílu aj v noci. Takto začínajú vznikať uhliarske osady, lebo chlapom sa nedalo dochádzať na vzdialené pracoviská. Vznikali prvé uhliarske osady – Mišúty, Mistríky, Motyčky. Tieto zväčša dostali svoj názov od uhliarskeho majstra, ktorý ich svojho času založil. Tu neskôr začínali aj prví povozníci, ktorí dopravovali drevené uhlie na Staré Hory a do Banskej Bystrice. Onedlho dali majitelia hutí v Banskej Bystrici postaviť spevnenú cestu až po Donovaly. Vznikli nové osady: Podkanová, Piesky, Richtárová, Dolný a Horný Jelenec, Motyčky, Štubne, Bukovec, Môce, Jergaly, Dunodno, Hanesy Mišúty, Mistríky, Močiar, Polianka a Bully.
Drevené uhlie sa pálilo zo všetkých druhov dreva, no najlepšie uhlie bolo z buka, duba a hraba, najmä preto, lebo tieto drevá mali vysokú výhrevnosť. V okolí Banskej Bystrice, a teda aj v Starohorskej osade sa uhlie pálilo tzv. „slovenským spôsobom“. Drevo sa ukladalo stojmo do kruhu okolo stredového kolíka do výšky od 3 do 5 metrov, v priemere 1 až 1,5 metra. Prikrývalo sa slamou alebo suchým chrastím a nakoniec sa omazalo hlinou. Postupne sa zamedzoval prístup vzduchu, aby drevo nehorelo. Dĺžka horenia bola 5 až 10 dní, všetko záležalo od množstva naloženého dreva.
Najväčším odberateľom dreveného uhlia boli Thurzovci, menšiu časť odoberali dedinskí kováči. Stav uhliarskych robotníkov v osadách dopĺňali povozníci. Okrem rozvážania uhlia dovážali z hory drevo k miestam, kde sa uhlie pálilo. Aby mohli Thurzovci vyvážať meď aj do cudziny, postavili v rokoch 1475-1478 novú tvrdú cestu zo Starých Hôr cez Šturec, Oravu až do Tešína.
Tak ako po rokoch začala upadať sláva Banskej Bystrice a Španej Doliny, tak zač upadať aj sláva Starých Hôr a všetkých uhliarskych osád v tejto doline.
Podľa historických dokladov si mohli obyvatelia uhliarskych osád bezplatne nachystať drevo na kúrenie a na stavbu domu, mohli chovať kozy, neskôr dobytok, ktorý mohli pásť bez poplatku na horských lúkach. Neskôr sa osady začali premieňať na drevorubačské osady. Chlapi odchádzali do hory na týždňovky a bývali v drevených kolibách. Z hôr do dolín sa drevo „rizňovalo“, spúšťalo sa po šmyku. Na jar, pri vyššej vodnej hladine, sa konala „plavačka dreva“.


MOTYČKY A SNP

Obec Motyčky sa zapísala aj do histórie SNP. V zimných mesiacoch 1944-1945 sa do obce, osád a do okolitých hôr uchýlili príslušníci partizánskych oddielov Vpred, brigády Smrť fašizmu a Pomstiteľ. V osade Štubne v drevorubačskej chate, fašisti upálili 20 občanov cigánskeho pôvodu a v osade Jergaly vypálili celú cigánsku osadu.Obec bola oslobodená 4. apríla

REMESLÁ A ARCHITEKTÚRA

Ženy sa zaoberali paličkovaním čipiek starohorskéhu typu i farebných úzkych čipiek pre susedný Liptov. Muži zas vyrábali pletené čierno-biele vzorované kapce z ovčej vlny podšité súknom.
Ľudový dom zrubový i murovaný (niekde s kožuchom a obielením), zložený dvojdom (priradenie dvoch objektov k sebe pozdĺž dlhej strany) dispozične spojený na podmurovke z kameňa, šindľová sedlová strecha s lichobežníkovým štítom s podlomenicou a podvalbou. Vikiere na streche slúžia ako vstup do podstrešia. Na priečelí alebo boku sú časté pavlače ako súčasť fasády.
V interiéri dispozične sa v strede nachádza pitvor s otvoreným ohniskom a s pecami s kochom a kozubom v izbách. Typ domu aj tu na Motyčkách voľakedy zodpovedal horskej oblasti uhliarskych a baníckych osád.

ČO PÍSALI O OBCI MOTYČKY

Besztercebányai hírlap /Banskobystrický zpravodaj/:
1910 apr. 4: Dobročinné predstavenia - v prospech Domu učiteľov v Banskej Bystrici:
Na usadlosti Horný Jelenec štátny učiteľ Ignác Novák prispel sumou 30 korún 30 filierov. V obci Motyčky Adolf Bóry r. kat. farár, tamojší predseda školskej stolice pred pár dňami jedno mládežnícke predstavenie organizoval so ziskom 10 korún.

Besztercebánya és vidéke /Banská Bystrica a okolie/:
1891 okt.4: Medvede roztrhali 5 kráv.
1892 dec.25: Nešťastie. 20-ho t.m. večer o 7 a pol hod. jeden obyvateľ Motyčiek so svojim vozom v ulici župného domu /Lazovná/ zrazil pána Havlíčka. Zraneného opatrujú v nemocnici.
1899 jan.15: Nádej skončila v dyme. Na Motyčkách nebude telegrafná stanica. Nebola schválená!
29: Západ slnka v údolí Motyčiek je vidieť na tom krásnom obraze, ktoré naše mesto vyhralo na lóse, ako člen výtvarnej spoločnosti. Obraz maľoval náš umelec Dominik Skutecký. On objavil starý taliansky spôsob, aby si obrazy zachovali čerstvé živé farby a nestmavli.
1900 feb.11: Záležitosť školy v Motyčkách je stále nedoriešená, resp. je v nedoriešenom stave. Učiteľa si síce asi pred štvrťrokom vyvolili, ale nikto nevie, že kde mešká v nebeskej hmle? A deti teda v súčasnosti učí jeden dobrosrdečný obuvník, ktorý je zároveň aj richtárom. Navrhujeme tento neudržateľný stav do pozornosti kompetentných úradov!
sep.8: Uvedenie učiteľa na Motyčkách. R.k. ľudová škola po dvoch rokoch konečne dostála nového kantora – učiteľa v osobe, ktorým je bývalý kantor – učiteľ v Riečke Ján Ponťuch. 2 – ho predstúpil pred oltár aby zložil cirkvou predpísanú prísahu výučby náboženstva.
1902 már.9: Jubileum Pápeža. V Motyčkách 13-ho t.m. impozantne zadržali sviatok 25-ho jubilea Sv. otca Lea XIII. On je 263 pápež. Svätý príhovor mal miestny farár Adolf Bory.
1903 apr.5: Minulý mesiac 13 – ho sa stratil jeden chlapec menom Anton Paraššin obyvateľ obce Motyčky - Môce, zamestnaný v železiarňach v Podbrezovej, kde posluhoval.
19: Odmenený učiteľ. M. kráľ. minister Osvety udelil odmenu 100 korún r.k. ľudovému školskému učiteľovi v Motyčkách Jánovi Ponťuhovi za dobré výsledky vo vyučovaní maďarského jazyka.
1904 jan.31: Úmrtie. Ján Ponťuh učiteľ z Motyčiek jeden z najperspektívnejších a najpracovitejších učiteľov v župe, 21-ho t. m. v 31 veku života zomrel.
1906 apr.8: Svedok veľkej doby. Zomrel Martin Ladányi, domobranec z roku 1848, 2 – ho t. m. vo veku 86 rokov. Kossuth dal zástavníkovi Ladányimu 100 forintov, keď ho tento navštívil. Za 50 forintov si kúpil šaty a 50 forintov si nechal na pohrab. Nemal nič!
1909 apr.8: F.M.K.E. – Mládežnícke kultúrne spolky horno zemských Maďarov majú svoje knižnice na Starých Horách a v Motyčkách.
15: Štátna výpomoc. Minister vnútra povolil 2.000 korún pre znovu výstavbu pokazeného vodovodu v obci Motyčky, - osada Môce.
1910 apr.14: Divadelné predstavenie na vidieku. 27 – ho marca na Motyčkách zohrali veľmi vydarené divadelné predstavenie. Z príjmu, 10 korún Adolf Bóry farár poukázal na banskobystrický Dom učiteľov.
sep.4: Divadelné predstavenie na Motyčkách. Zásluhu na ňom majú Márja a Gyözö Longauerovci.
8: Divadelné predstavenie. Milovníci umenia v Motyčkách usporiadali veľmi vydarené predstavenie v hostinci Motyčky – Györgyö v prospech zimného útulku pre deti. Potom nasledovala zábava.
1911 jul.20: Stavba vodovodu. K obci Motyčky patriaca osada Môce už mala starý vodovod v celkom dezolátnom stave, ktoré vypovedalo službu. Výstavbu nového začali minulý týždeň pod dohľadom banskobystrického m. k. inžinierskeho úradu.
aug.10: Leto káže. Kalisky Jánová obyvateľka Kalištja pracovala v poli, keď jeden neznámy strojník z Motyčiek skúšal u nej svoje milostné dobrodružstvo. Zneuctená žena ho udala.
dec.7: Nové lekárske miesta. Na novoutvorený lekársky obvodný úrad v so sídlom na Starých Horách je vypísaný konkurz do 20 decembra. Do tohto obvodu budú patriť tieto obce a ich osady: Staré Hory, Motyčky, Donovaly, Španja Dolina, Harmanec, Ulmanka a Svätý Jakub. Konkurz bude 22-ho decembra o 10 hod. v kancelárii obvodného notára
28: Voľba obvodného lekára. Minulý týždeň sa uskutočnila voľba obvodného lekára na Starých Horách pod dohľadom hlavného slúžneho Alexandra Ujhelyiho. Za lekára bol zvolený Dr. Michal Kindernay.
1913 feb.6: Súbeh na post obvodného lekára. Po odstúpení sa uvoľnilo miesto obvodného lekára na Starých Horách : Do obvodu patria obce – Donovaly, Harmanec, Motyčky, Staré Hory, Špania Dolina a ich usadlosti, Ulmanka a Svätý Jakiub. Základný plat 1.600 korún, cestovné trovy 1.800, - ktoré platí banský erár + 1.000 k ročný čestný príspevok, príspevok na bývanie 600 k, návštevný príspevok podľa ustanovania.
apr.10: Sobáš. Jozef Messerschmidt notár veľkej obce Donovaly v sobotu doviedol pred oltár Máriu Čunderlíkovú z Motyčiek.
jún.25: Voľba obvodného lekára. Na uprázdnené miesto obvodného lekára na Starých Horách minulý týždeň zvolili Dr. Vojtecha Ormoša.
Júl.24: Samovražda. Motyčky - v osade Stubňa v sobotu minulý týždeň Ján Marot Štubňa 77 ročný baník na dôchodku sa obesil na kľučke dverí. Keď ho jeho 10 ročný vnuk Gejza Erik Štubňa zbadal a zavolal susedov, už bolo neskoro.
1915 aug.29: Z 85 učiteľov zo zvolenskej župy, ktorí sú vo vojenskej činnej službe na fronte 3 zomreli hrdinskou smrťou: Ján Borbély zo Zvolena, Ján Ostrolucký z Kremničky a Július Szabadi z Badína – štátni učitelia. Vyznamenaní boli 2: Anton Čunderlík z Motyčiek a Štefan Žáry z Poník. Raneních bolo 18, do ruského zajatia padlo 12. Ochorelo 11.

Hronské noviny:
22. okt. 1926: Zoznam kmeťov na rok 1926. /ako prísediaci na súde/: Antonín Môcik - Motyčky.
18.mar.1927: Otrávená večera. Ignác Vajcík 34 ročný, ženatý muž z Motyčiek po dlhom čakaní mal 26. t.m. odísť za lepšou existenciou do Ameriky. Bolo 6. t.m. – prišiel domov, žena mu dala večeru. Krumple a kyslé mlieko. Mlieko malo zlú chuť. V noci mal prudké žalúdočné kŕče a nad ránom Vajcík zomrel. Okresný lekár zistil pitvou otravu strychnínom. Podozrenie padá na jeho ženu, s ktorou nežili dobre a svedčili aj dopisy.
2.dec.1927: Otrávila svojho manžela. Karolína Vajcíková s mužom Tónom žila veľmi zle. Na staré Hory prišiel Chorvát Ivan Tomjanovič, - po roku odišiel. Manžel chcel ísť do Kanady. Otrávila ho strychnínom! Na súde bolo 20 svedkov. Súd bol 27-ho novembra, bola oslobodená a na aute odišla do Motyčiek!

Naše noviny:
22.nov.1935: Z Motyčiek. Dňa 17-ho novembra t. r. poriadal Okresný osvetový zbor z Banskej Bystrice v obci osvetové prednášky. Prvú prednášku predniesol prof. F. Kulhánek na tému o Matici slovenskej, jej vzniku, rozvoji a úlohe v národnom živote. Za ním predniesol veľmi časovú a zdravú prednášku odborný učiteľ V. Murgaš o alkoholizme, jeho zhubných účinkoch na úrazy, zdravie a hospodárstvo.
6.mar.1936: Z uznesenia zo zasadnutia Okresného výboru 28. februára: Obec Motyčky, - žiadosť o podporu na zriadenie verejnej telefonickej hovorne. Udelené a schválené Kč 2.000.
30.okt.1936: Vykradnutý kostol na Donovaloch. V Banskej Bystrici na malej stanici zaistili podozrivého človeka. Bol to Martin Slobodník z Priechodu. Pracoval pri rozličných prácach a reguláciách u inž. Fábryho z Banskej Bystrice, - teraz bol bez zamestnania. Nájdený bol u neho zlatý kalich a priznal že ukradol aj monštranciu z kostola v Donovaloch, tú zakopal pri dedine kde ju aj našli. Bol dopravený do väznice Krajského súdu v Banskej Bystrici.
4. dec.1936: Upozorňujeme na výstavu sochárskych prác majstra Viktora Mydlu, rodáka z Donovalov v Národnom dome od 8 - 13. Decembra 1936. /aj 11 decembra článok/.
21.dec.1936: Zakúpená bola socha kniežaťa Pribinu od sochára Viktora Mydlu za Kč 1.000 – pre mestské múzeum.
9.júl.1937: Nešťastie. Staré Hory na púti. /Bóry farár sa zrútil/.
17.sep.1937: Smrť. Jozef Vajcík od Bulovky zomrel.....
22.okt.1937: Jaternicová jubilejná oslava v Motyčkách. /Dňa 16. októbra 10. ročné jubileum trvania politickej organizácie v Motyčkách – v hostinci u Môcika.../ dlhý článok.
24.dec.1937: Smrť. Hlavný komisár politickej správy Longauer, rodák z Motyčiek, prednosta expozitúry okresného úradu vo Vyššom Svidníku, náhle zomrel. Pochovali ho vo štvrtok popoludní na Motyčkách.
22.júl.1938: Jubileá dvoch nových kňazov. Pán dekan Adolf Bory - Staré Hory, Motyčky.......dlhý článok.
11.nov.1938: Požiar na Motyčkách. 30-ho októbra v dome obchodníka Jozefa Babjaka osada Štubne...článok.

Úradné noviny župy zvolenskej:
? nov.1920: Zatykač. U Divízneho súdu v Bratislave zavedené bolo trestné vyšetrovanie proti Viktoru Čunderlíkovi pre zločin krádeže. Obvinený, narodený v Milickách /Militky, Motyčky/ dňa 11.12.1893 tam príslušný, slobodný, rim. kat, zámočník, konal službu vojenskú u čs. autokolóny č. 201. Popis neznámy.
11.3.1921: Podpora - vdove Jánovej Štubňa, rodená Emília Kajčik z Motyčiek /Môce/ matke malých dietok, ktorej dojná krava zahynula pri otelení, - 400 Kč. Zo základiny zverozdravotníckej.
1.dec.1924: Dobrodincovia škôl. Obecné zastupiteľstvo obce Motyčky odhlasovalo pre žiacku knižnicu 300 k, na učebné pomôcky 200k, a na verejnú knižnicu 1.050 k, spolu 1.550 k.
1.1.1924: Zdravotný obvod v Starých Horách s dočasným sídlom v Banskej Bystrici tvoria obce: Staré Hory, Motyčky, Špania Dolina, Harmanec, Kostiviarska, Sv. Jakub, Ulmanka a Donovaly s počtom obyvateľov 5.810 na rozlohe 164,07 km štvorcových. Lekár: Dr. Vojtech Ormoš, štátny obvodný lekár v Banskej Bystrici.

Vatra:
17.jún.1945: Exhumácia masového hrobu na Donovaloch – Bully...... článok.
19.jún.1945: V Jelenskej doline žilo 3 tisíc hôrnych chlapcov......článok.


OBEC
 
Pocasie Motycky - Svieti.com
© MOTYČKY 2017